chvm : bordell

Keď ma pred vyše tridsiatimi rokmi čakala základná vojenská služba, bol som na ňu pripravený: v batožine som mal wallkman, pár kaziet z jazzovej sekcie a na jednej páske pár pesničiek od vychádzajúcej hviezdy Bez ladu a skladu, ale hlavne pásku od CHVM. Mal som prsty v ich vývoji, teda som mal pečiatku a bol som takým nemanažerujúcim manažerom CHVM, a hoci môj vplyv na vývoj kapely bol nulový, tak na titul nemanažerujúci manažer hudobnej kapely som bol hrdý. CHVM v tom čase mala zriaďovateľa a tým zriaďovateľom bola Matematicko-fyzikálna fakulta, študentom ktorej som v tom čase bol a vlastne to bol jeden z dôvodov, prečo takmer domovským klubom kapely bol Primaf. Tu som zažil niekoľko koncertov, vlastne jeden som dokonca zažil na ulici, lebo do klubu som sa nezmestil. V hlave mi zostala spomienka na zvuk, ktorá aj po čase mala takú silnú, zemitú chuť. CHVM som si pamätal takú, aká zrazu zaznela na CD Bordell. Toto je moje deja vu, tento zvuk som počul pred vyše tridsiatimi rokmi. Po pár rokoch po škole sme sa s CHVM znova stretli a naše osudy sa preplietli do jedného vrkoča. Pred pár rokmi som začal s CHVM chodiť na koncerty skoro ako člen kapely a aj ako ich dvorný fotograf. S Luboškom som strávil veľa času a začal som v hudbe vnímať niečo, čo som tam nikdy predtým nepočul. A aj napriek týmto novým skúsenostiam bolo toto CD pre mňa prekvapením.

Na to aby ste pochopili o čom to je, treba poznať svet v ktorom žijeme. Podľa môjho názoru toto je umenie, aj keď si to autori vo všetkej skromnosti nemyslia, predkladá nový pohľad na svet a svoje riešenie problémov a kríz, v predstihu pred všetkými, dokonca aj pred politikmi. O tom či je univerzálne a všeobecné, sa dozvieme neskôr a možno bude výklad metafor a inotajov v textoch piesní konštatovaním prorockého alebo iného videnia autorov. Texty nie sú jednoznačné a ich výklad je závislý od poslucháča, ale vo všeobecnosti sa texty dotýkajú politiky, ekológie, drancovania prírody, vzťahov medzi ľudmi, dôsledkov pitia alkoholu či lásky.

Druhé CD Modré auto je takisto deja vu nielen názvom. Čítal som si veľa recenzií a zistil som, že každý počuje niečo iné. Ak by som počúval Beethovena alebo Moravanku, tak by som ich v tých pesničkách určite našiel. Ja som tam však našiel krásnu, jednoduchú poetiku akú počuť zo spojenia Ursíny-Štrpka. Niekedy zrazu zaznie akord, niekedy vás prekvapí poetika textov. Texty sú jednoduchšie, ale to im vôbec neuberá na tom, ako dokážu spraviť poslucháčovi radosť. Niektoré texty hovoria sami za seba, k niektorým textom treba poznať pozadie a dať ich do kontextu s dianím vo svete či v spoločnosti.

Druhú vec, čo som počul v Modrom aute je Luboš ako rapper. Možno sa vám predstava Luboša s otočenou šiltovkou a vo vyťahaných teplákoch a s bundou s kapocou nebude páčiť, ale Luboš asi vytvoril novú kategóriu - undegroundový rapp.

A takmer na záver dve malé perličky - moja žena má rada hudbu CHVM, ale nepáčia sa jej texty. Čo tak spraviť také malé chill out CHVM? Druhá prerlička sa viaže na jednu akciu, o ktorej vlastne skoro nikto nevie. A aj keď sa nepodarila, možno to bol zárodok niečoho väčšieho. Vo filmovom klube MFF sa jedného dňa premietal Formanov film Hoří má panenko a našich hlavách skrsla skvelá myšlienka - usporiadať hasičský bál. Miesto konania sme mali, futbalový štadión oproti zoologickej záhrady, mali sme vlastnú kapelu a jediné čo chýbalo bola členská základňa a základná organizácia Zväzu protipožiarnej ochrany. Ale to nebol problém, za pár dní sme mali zozbierané prihlášky. Ale k realizácii neprišlo, lebo skončil semester a prihlášky zostali v mojom archíve nevyužité.

CHVM bude mať tento rok 35 rokov. Je to vek, kedy sa dá hovoriť o dospelosti. To ale o CHVM neplatí. Nech zostane nezodpovedené, nezviazané dospelosťou a večne živé a nech sa púšťa ďalších 35 rokov do nových projektov.

alexander pavlík : aphelion

je dobré mať cieľ a víziu. a o autorovi tejto knihy sa to dá určite povedať. aj keď to nebude celkom presné, autor si vybudoval svet, do ktorého nás nechal znovu nahliadnuť.na vybudovanie vlastného sveta. hoci je to ešte trocha málo. v tejto knihe sme sa dostali až na koniec nášho sveta, trocha pesimistický záver, ale ešte stále dáva nádej na zmenu. dnes.

možno by v dnešnej dobe, kde sa všetko mení do elektronickej podoby je vydávanie kníh začínajúcimi autormi anachronizmom. ale ak majú hrdinovia týchto kníh odvahu bojovať za svoje presvedčenie, bojovať proti osudu a iným drobným nepríjemnostiam, mali by aj autori takýchto kníh mať odvahu vydať knihy tak, ako ich vydávali generácie spisovateľov pred nimi. na vlastné triko. preto treba oceniť ich snahu a zaradiť si knižku do knižnice.

jedným z dôležitých princípov fyziky je odhad a zanedbávanie. častokrát umožňuje nájsť základné vzťahy medzi objektami a javmi. ale často nás tiež môže zviesť na nesprávne chodníčky. nevysvetliteľné veci môžme prisúdiť bohom, ale ako by ste nazvali boha, ktorý je zlomyseľný, nedokáže predvídať dôsledky svojich rozhodnutí? rozhodne by ste ho už bohom nenazvali. myslím, že stále platí, že boh nehádže kockami, a ak tak robí, tak nie je boh a kľudne to môžme byť aj my sami. tento princíp je porušený v knihe. na druhej strane tu vidím malý styčný bod s predchádzajúcou knihou glyf.

druhý princíp, ktorý je porušený, ale aj vysvetlený v knihe je princíp zrýchlenej evolúcie - prvky sa prispôsobujú prostrediu príliš selektívnym preberaním vlastností, ktorými sa až veľmi priamočiaro prispôsobujú prostrediu, v ktorom žijú, ale toto je len malá drobnosť.

aj v predchádzajúcej knihe som mal pocit, že autor zaobchádza so svojimi postavami príliš kruto. žiadne zázračné návraty alebo znovuobjavenie postáv, ktoré sa čitateľovi zdajú po prvých popisoch sympatické a zaslúžili by si prežiť. neprežijú a autor sa k nim už ani nevracia.

sci-fi knihy by mali mať jednu dôležitú charakteristiku - mali by byť uveriteľné a čitateľ by sa vedieť vžiť do konania postáv knihy. mal by sa na svet dívať ich očami, ponoriť sa do ich mysle a pocitov. ak sa vám to podarí, tak kniha má potenciál byť dobrou knihou. druhá vlastnosť ktorú na týchto knihách oceňujem, je väzba na súčasnosť, na dianie okolo nás a náš pohľad na to, ako by sa svet mal vyvíjať. a táto kniha tento atribút až na pár výnimiek spĺňa.

ďalšia myšlienka, ktorá sa mi na knihe páčila, je súvis s knihou norman mailer : oheň na mesiaci, kde sa píše o psychológii strojov, akoby to boli živé bytosti, a to sme v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. autor tejto knihy ide ešte ďalej, hovorí o chorobách strojov, ktorými asi budú trpieť. zamilované počítače sme tu už mail, ale senilné ešte nie, alebo som sa s nimi ešte nestretol.

keď som začal písať túto recenziu, pustil som si platňu václav neckář : planetárium, skladba pět světelných let a hneď mi bolo jasné, aká pieseň sa hodí k tejto knihe. a k apokalyptickému záveru by som si pustil kométu od jany kratochvílovej.

ISBN 978-80-971746-8-2, vydané na vlastné náklady, vytlačil printhouse s.r.o.

alexander pavlík : glyf

nie často sa vám dostane do rúk kniha, ktorú napísal niekto, kto žije neďaleko, poznáte jeho kamarátov, príbuzných. potom sa na knihu dívate trocha z iného pohľadu. takto to bolo z touto knihou. keď ju začnete čítať, tak po chvíli zabudnete na rozpaky a ponoríte sa do zvláštneho sveta, vlastne dvoch svetov, ktoré sú navzájom prepojené nielen vo fyzikálnom zmysle ale aj postavami. spravidla býva takýto príbeh vybudovaný na nejakej jednoduchej myšlienke a vízii. tu však padnete do deja, ktorý už prebieha od vzniku sveta a autor vás nenechá na pochybách, že tie svety a ich história bude pokračovať. a môžte aj naďalej žiť s predstavou, že tie svety naozaj existujú.

ale to sa musíte najskôr prejsť mnohými stránkami, kým vás ten svet do seba vtiahne. a potom to vystrelí ako raketa a stránky sa zmenia na filmový pás a keď svitne ráno, máte knihu prečítanú.

nič nie je dokonalé a tak som sa občas zasekol. plynulý dej občas preskočil filmovú os, občas aj na úkor logiky deja. občas sa popis prehupol cez prah vnímania v ktorom sa potom stratili súvislosti. pár krát som sa musel vrátiť, lebo zrazu sa na scéne objavila postava, ktorá nemala väzbu na predchádzajúci dej. to sú však len drobnosti, ktoré radi odpustíte a ktoré si možno ani nevšimnete.

záver knihy dáva tušenie pokračovania a ak sa vám orebuské kryštály zarezali do mysle, určite sa budete na pokračovanie tešiť. ak máte radi klasiku, tak si knižku môžte do knižnice vložiť hneď vedľa Duny.

ISBN 978-80-971233-2-1, vydané na vlastné náklady, vytlačil printhouse s.r.o.